Symbióza ako východisko

Technické školy dnes prežívajú zložitú situáciu, nakoľko súčasná spoločnosť a v náväznosti na ňu aj študenti preferujú skôr štúium na VŠ školách s humanitným zameraním. Preferencia krátkozraká, ale technické vysoké školy sa k tomuto problému stavajú čelom a snažia se vytvoriť pre svojich študentov také štúdium, které by pre nich bolo atraktivnejšie a perspektivnejšie. Na základe toho vznikol napríklad projekt spolupráce v pedagogickej oblasti medzi Fakultou architektúry STU a Strojníckou fakultou STU v Bratislave v oblasti výchovy priemyselných dizajnérov a strojných inžinierov na ktorý nadviazala aj ďalšia spolupráca pedagogických a vedecko-výskumných pracovníkov v oblasti vedecko-výskumnej činnosti a vývoja nových strojov.

Atmosféra hospodárskej konjunktúry previazaná s následnou periódou ekonomickej krízy, vážne ovplyvnila aj dianie na technických univerzitách. Posledné desaťročie výraznej liberalizácie spoločenského života a neobmedzený prístup k informáciám, ktoré doslovne zahlcujú každého z nás, vytvárajú platformu pôsobiacu na prvý pohlad ústretovo až nadštandardne. Študentská komunita, ktorú vnímam ako jeden z dôležitých pilierov školstva, reaguje na spoločenské dianie vel’mi senzitívne a na druhej strane pragmaticky. Ich reakcia na akúkolvek zmenu je promptná.

3D model kolesového rýpadla

Chcem poukázať na zložitú situáciu, ktorú prežíva technické školstvo. Jeho niekdajšia atraktivita je momentálne v ústraní. V súčasnosti dominujú spoločenské témy ako je ekonómia, právo, finančníctvo a informatika. Nemôžeme mladým l’udom vytýkať trhové správanie. Štúdium na technických školách je vel’mi náročné a pozícia absolventa v praxi je podstatne odlišná oproti spomenutým odvetviam. Pracoviská STU v Bratislave si uvedomujú súčasný stav, ktorému sa snažia čeliť radom opatrení a reforiem. Vytvárajú študijné prostredie, ktoré je pre študenta atraktívnejšie s dlhodobejšou perspektívou uplatnenia absolventa v praxi.

Jedným zo zaujímavých projektov je spolupráca Fakulty architektúry STU a Strojníckej fakulty STU v oblasti výchovy strojárskych inžinierov a premyslených dizajnérov. Spolupráca je založená na koordinovaných krokoch pri tvorbe študijných programov, využívaní pedagogického potenciálu, laboratórií a tiež spoločnej stratégii vedeckého výskumu.

3D model nakladača HON — 200

Symbióza dvoch fakúlt v krátkom období priniesla prvé úspechy. Univerzitný priestor bohatý na intelekt sa stal pre študentov priemyselného dizajnu vel’mi príťažlivý. Forma otvorených konzultácií na ktoromkol’vek pracovisku univerzity sa ukázala vel’mi efektívna. Rýchly prístup k odborným informáciám zbavuje študenta zapodievať sa nepodstatným. Strojnícka fakulta kontinuálne zabezpečuje výučbu technických predmetov nevyhnutných pre študijný program „Dizajn výrobkov”. Symbióza dvoch fakúlt obohacuje samozrejme aj budúcich strojných inžinierov. Prejavuje sa to hlavne v záverečných diplomových prácach. Študenti Strojníckej fakulty si uvedomujú, že podiel priemyselného dizajnéra na ich spoločnom projekte prináša pridanú hodnotu, ktorá má humánny charakter. Študentský kolektív riešitel’ov z obidvoch fakúlt v závere vidí svoju prácu komplexne so všetkými atribútmi, ktoré má obsahovať finálny výrobok. Ukazuje sa, že táto cesta kooperácie zatraktívňuje štúdium strojárskych disciplín.

3D model rýpadla na automobilovém podvozku

Neodmyslitel’nou súčasťou univerzity je veda a výskum. Aj v tejto oblasti fakulty našli spoločný priesečník svojich záujmov a profesionálnych väzieb. V roku 2007 vznikla iniciatíva pracovníkov Strojníckej fakulty a Fakulty architektúry STU v Bratislave a manažmentu PPS Group a.s. Detva podiel’ať sa na spoločnom projekte APVV-0100-06, v rámci ktorého vznikla platforma modulov mobilných pracovných strojov ako základ pre nový výrobný program HON-200. Projekt bol príkladnou ukážkou integrácie tvorivých l’udí z najrôznejších profesií, školských vedecko–výskumných a vývojových z praxe, ktorí dokázali vytvoriť platformu modulov a v mimoriadne krátkom období vytvoriť predpoklady pre začatie paralelného vývoja reálneho produktu. Pre tím dizajnérov z FA STU to bola príležitosť presvedčiť odbornú ale aj laickú verejnosť o schopnosti domáceho tvorivého potenciálu. Vznik nového dizajnu mobilného pracovného stroja bol podmienený rôznymi faktormi, počnúc dobre postaveným marketingovým zámerom, kvalitným výtvarným návrhom, dostupnosťou technológií a kvalitným tímom konštruktérov. V konečnom dôsledku kvalita finálneho produktu závisí na schopnosti jednotlivých členov tímu presadzovať kvalitu.

V praxi sa stretávame len zriedka s tak obrovským nasadením l’udských zdrojov v pomerne krátkom časovom rozpätí, v ktorom vznikla platforma modulov mobilného pracovného stroja pod pracovným názvom HON-200. V roku 2007 dizajnéri a výskumno-vývojoví pracovníci začali s riešením projektu APVV 0100-06 a v roku 2008 bol vyrobený funkčný model výrobku, ktorému bolo udelené Úradom priemyselného vlastníctva SR Osvedčenie o zápise dizajnu číslo 27370. Dúfam, že takéto projekty budú pokračovať aj napriek súčasnej zložitej situácii a vytvoria sa predpoklady pre vznik výrobného programu mobilných pracovných strojov na báze platformy modulov HON 200.

3D model rýpadla na automobilovém podvozku

Na záver chcem konštatovať, že hl’adanie východísk je pre tvorivých pracovníkov vlastné a v dnešnom ťažkom období nevyhnutné. Nájsť správne vyvážené riešenie pre akúkol’vek vec nie je jednoduché, hlavne v prípadoch vývoja zložitých výrobkov akými sú mobilné pracovné stroje, na ktorých vývoji spolupracujú viaceré profesie či už na úrovni študentských, alebo vedecko – vývojových pracovníkov.

Kontakty:
Doc. Ing. Ladislav Gulan, Ing. Rastislav Majtán, Katedra častí strojov, Strojnícka fakulta STU v Bra
,
Tel.: 421 257 296 460
E-mail: ladislav.gulanstuba.sk

Diskuze a dotazy

Nejnovější články ze stejného zdroje

Podpora obchodu a exportu

Stroje na těžbu a zpracování dřeva z vysokopevnostní a otěruvzdorné oceli

5. 5. 2012 | Pavel Gajdík (Stavební technika 2/2012)

Použití vysokopevnostních a otěruvzdorných ocelí v konstrukcích současných strojů a zařízení je dnes již běžnou praxí. A není divu, vždy jejich užitné vlastnosti mnohonásobně převyšují konvenční materiály. Již deset let je společnost GAMA OCEL, spol. s r.o. zpracovatelem a prodejcem tohoto materiálu.

Bez reakcí čtenářů, 8 hlasů

Ocel Raex pro náročné použití v těžebním průmyslu

21. 4. 2012 | Ing. Tomáš Franta (Stavební technika 2/2012)

Ocel Raex, odolná proti opotřebení, od společnosti Ruukki byla navržena tak, aby vydržela i ty nejnáročnější podmínky. Proto představuje bezpečnou a nákladově efektivní volbu pro potřeby těžebního průmyslu. I přes svou vysokou pevnost a tvrdost se může pochlubit dobrou svařitelností a tvářitelností. Použití oceli Raex může výrazně snížit opotřebení a vady součástek důlních zařízení a s tím související náklady.

Bez reakcí čtenářů, 7 hlasů

Nová centrála Volvo Construction Equipment v České republice

16. 1. 2012 | Hana Hulejová (Stavební technika 6/2011)

Od 1. října 2011 je v provozu nově vybudovaná centrála Volvo Construction Equipment v České republice. Nové sídlo bude výhradně provozováno společností Volvo Stavební stroje Czech s.r.o., která je zároveň investorem projektu. Realizací stavby Volvo pověřilo svou organizační složku Volvo Real Estate a jako generálního dodavatele spol. STRABAG a.s.

Bez reakcí čtenářů, 20 hlasů

Liebherr otevřel v Praze nové obchodní a servisní centrum pro stavební stroje

30. 12. 2011 | Jan Kadubec, Helena Hejhálková (Stavební technika 6/2011)

Dne 20. října 2011 otevřel Liebherr nové obchodní a servisní centrum. Slavnostního otevření se zúčastnil majitel firmy Dr. h. c. Dipl.-Ing. (ETH) Willi Liebherr a řada významných hostů. Nechyběla ani naše redakce.

Bez reakcí čtenářů, 20 hlasů