Tieto konštrukčne upravené vozidlá, resp. mobilné pracovné stroje sa začali používať v 60-tich rokoch minulého storočia a objavili sa pri rekonštrukčných prácach aj na našich železničných tratiach.
Najčastejšie to boli konštrukčne prispôsobené vozidlá značiek TATRA a PRAGA. V bývalej ČSSR boli vyvinuté aj ďalšie stroje tohto typu, hlavne pre armádu, ktoré neskoršie používali ČSD a niektoré z nich sú v prevádzke až dodnes. Využívajú sa hlavne pri výstavbe železničných tratí a sú známe pod označením „pokladače koľajových polí” (obr. 1).
Obr. 1: Pokladač koľaových polí na podvozku Tatra 815
Najmladšou skupinou medzi tzv. dvojcestnými vozidlami sú účelovo prispôsobené niektoré typy mobilných pracovných strojov, najčastejšie rýpadlá. Ich širšie použitie možno zaznamenať v 80-tich rokov minulého storočia a boli prevažne nemeckej výroby. Objavili sa v ponuke firmy Atlas, ktorá vyrábala a v súčasnosti naďalej vyrába rýpadlá vybavené železničnou nápravou vpredu a vzadu s typovým označením ZW. V súčasnej dobe sa vývojom a produkciou takto koncipovaných rýpadiel zaoberá už viacero výrobcov. Ako príklad možno uviesť firmy New Holland, Mecalac, Doosan alebo Atlas-TEREX. Tieto špeciálne upravené rýpadlá sú schopné jazdiť po koľajniciach, ale samotné konštrukčné riešenie ich železničného podvozku je rôzne.
Podľa hlavných konštrukčných znakov môžeme súčasne vyrábané dvojcestné rýpadlá rozdeliť s ohľadom na:
- spôsob riešenia koľajového podvozku,
- typ pohonu.
Obr. 2: Dvojcestné rýpadlo Atlas-TEREX 1604 ZW
Podľa spôsobu riešenia rozoznávame koľajové podvozky označované ako prídavné (adaptéry) a podvozky, ktoré sú integrálnou súčasťou nosiča. Nakoľko sa výrobcovia mobilných pracovných strojov snažia v súčasnosti produkovať a ponúkať na trhu najčastejšie univerzálne stroje majú podvozky často práve charakter adaptérov, ktoré sa na nosič montujú až v prípade potreby realizácie konkrétnej pracovnej technológie na koľajniciach. Druhé riešenie je vlastné firme Atlas-TEREX (obr. 2), ktorá má priamo vo výrobnom programe konkrétne typy dvojcestných rýpadiel s integrovaným koľajovým podvozkom. Vo všetkých prípadoch sú ako nosiče použité kolesové rýpadlá hmotnostnej kategórie 10–20 t. Z pohľadu typu pohonu železničnej nápravy po koľajniciach, rozoznávame dva spôsoby. Prvý možno označiť ako tkz. „trecí pohon” a druhý je realizovaný prostredníctvom hydromotorov. Pod označením „trecí pohon” sa rozumie pohon realizovaný priamo trením medzi pneumatikou a železničným kolesom (obr. 3), alebo pneumatikou a koľajnicou (obr. 4).
Obr. 3: Pohon realizovaný trením pneumatiky o drážkovaný bubon kolesa
Spôsob, ktorý výrobcovia používajú, závisí hlavne od rozchodu a typu kolies mobilného pracovného stroja (jednoduchá, alebo dvojitá montáž kolies). Ak je rozchod kolies väčší ako európsky normalizovaný rozchod koľajníc (1435 mm), tak výrobcovia používajú prevažne „trecí pohon” medzi pneumatikovým kolesom a železničným kolesom (obr. 3). V prípade menšieho rozchodu sa používa druhá alternatíva – „trecí pohon” medzi koľajnicou a kolesom (obr. 4). Hlavnou výhodou takýchto riešení je ich jednoduchosť, ktorá ovplyvňuje aj celkové nadobúdacie náklady. Nevýhodou „trecieho pohonu” realizovaného prostredníctvom trenia pneumatiky o koľajnicu je, že pneumatiky pracovného stroja môžu zasahovať mimo tkz. prejazdový profil, kde môžu byť inštalované <0x201A>ďalšie systémy ako napr. výhybky.
Obr. 4: Pohon realizovaný trením pneumatiky o hlavu koľajnice
Druhá alternatíva pohonu je prostredníctvom hydromotorov (obr. 5). Výhodou tohto systému pohonu je, že ho možno aplikovať nezávisle na rozchode nápravy nosiča. Využíva sa hlavne pri nákladných a špeciálnych vozidlách, ale možno sa s ním stretnúť aj pri rýpadlách (obr. 6, 7).
Obr. 5: Detail pohonu s hydromotorom
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že používatelia mobilných pracovných strojov uprednostňujú práve kategóriu univerzálnych strojov, ktorá aj dlhodobo preukazuje rastúci charakter ich predajnosti. Je to spôsobené pochopiteľne aj tým, že ich využitie v praxi má oveľa širší záber, ako u strojov jednoúčelových.
Obr. 6: Pohon prídavného podvozku hydromotorom v prípade nosiča na kolesovom podvozku
Ponuka dvojcestných riešení prispieva výrazne práve k rozšíreniu univerzálnosti strojov, teda k rozšíreniu o pracovné technológie, ktoré môžu realizovať pri údržbe, oprave, alebo komplexnej rekonštrukcií železničného zvršku. V odborných kruhoch zaoberajúcich sa vývojom a konštrukciou mobilných strojov prevláda názor a prax ho potvrdzuje, že vhodným typom železničného podvozku možno vybaviť každé osobné a nákladné vozidlo, alebo mobilný pracovný stroj.
Obr. 7: Pohon prídavného podvozku hydromotorom v prípade nosiča na pásovom podvozku
