Problémy pri nakladaní so stavebným odpadom – 1. čast´

Narastajúci objem odpadových a druhotných surovín každého druhu je sprievodným javom ekonomicky rozvinutej spoločnosti a súčasne jedným z problémov ochrany životného prostredia. Riešenie založené na princípoch dlhodobo udržateľného rozvoja sa nachádza v oblasti legislatívy, aj v oblasti technickej a ekonomickej (zameranie sa na recykláciu odpadu). Veľa možno dosiahnuť informovaním spotrebiteľov, podporovaním výskumu a technologického vývoja nových výrobkov, rovnako ako vytváraním príkladov pre podniky a možno zvyšovaním daní z využívania prírodných zdrojov.

Využitie priemyselného odpadu

Ochrana prírodného prostredia a racionálne využívanie prírodných surovinových zdrojov patrí medzi najdôležitejšie úlohy národného hospodárstva. Objem a úplnosť spracovania vstupných surovín na úžitkový výrobok je charakteristikou úrovne rozvoja vedy a techniky spoločnosti a má značný význam pre zabezpečenie jej ďalšieho rozvoja. Ekonomika národného hospodárstva potrebuje v čo najväčšej miere využívať všetko, čo bolo doposiaľ odpadom.

Druhotné suroviny môžu nahradzovať prírodné suroviny všade tam, kde výskyt prírodných surovín je nedostatočný alebo ich ťažba musí byť obmedzovaná, alebo tiež tam, kde sa cena prírodných surovín nadmerne zvyšuje veľkými prepravnými vzdialenosťami na miesto ich spotreby. Práve v stavebníctve sú značné možnosti využitia priemyselného odpadu, či už pri výrobe stavebných látok alebo priamo na stavbách. O tom svedčia doterajšie poznatky z vedeckovýskumnej činnosti v rôznych krajinách. Napriek mnohoročnému úsiliu o využívanie odpadu sa doteraz nevyčerpali všetky možnosti jeho využitia čo do množstva aj druhovosti.

Viac ako 95 % stavby pozostáva z minerálnych stavebných materiálov. Obrovské skládky stavebných materiálov sa vytvárajú v rámci mnohých stavieb (cesty, námestia, železničné trate). Tento rozsah sa odrazil aj v Rámcovej smernici EU o odpadoch, ktorá priznáva zhodnoteniu odpadových stavebných materiálov vysokú prioritu: celoeurópsky sa má do roku 2020 zabezpečiť 70% podiel zhodnotenia. Slovensko je v Európe zaostávajúcou krajinou, pokiaľ ide o recykláciu stavebného materiálu na základe Smernice pre stavebné výrobky. Vo svojich stavebnotechnických a ekologickotechnických smerniciach má mať zavedené výlučne požiadavky na výrobky zodpovedajúce značke CE.

Stavebný odpad

Značný podiel v objeme odpadu predstavuje stavebný odpad, ktorý má významný podiel na celkovom množstve odpadu v spoločnosti. Podľa odborných odhadov pripadá na 1 obyvateľa približne 0,6 až 1,0 t stavebného odpadu ročne. Stavebníctvo zaťažuje životné prostredie výrobou stavebných hmôt (výroba je náročná na spotrebu energie a ťažbu prírodných surovín), dopravnou náročnosťou (dopravované materiály a celé stavby majú značnú hmotnosť), lokálne a krátkodobo vlastným staveniskom (hlučnosťou, prašnosťou, stavebným odpadom) a dlhodobo užívaním budov. Súčasne je stavebníctvo schopné odľahčovať životné prostredie, a to predovšetkým schopnosťou spotrebovávať priemyselný a stavebný odpad ako náhradu prírodných surovín.

Pri výstavbe alebo rekonštrukcii vzniká stavebný odpad, ktorý je v podstate takmer na 100 % znovupoužiteľný. Podľa kvality takto získaných materiálov, spôsobu odstraňovania starých konštrukcií, možností spracovania je možné takýto materiál použiť do rôznych nových konštrukčných vrstiev a na rôzne účely. Odkladanie takéhoto materiálu na skládky je vždy finančne náročnejšie ako jeho znovupoužitie. Najmä v súvislosti s opravami porušených miest je potrebné odstraňovať materiály a tieto potom ďalej po vhodnej úprave využívať.

Štatistika recyklácie stavebného materiálu

V EÚ vzniká ročne asi 300 mil. ton stavebného odpadu, z čoho sa len 25 % recykluje. V ôsmich členských štátoch organizovaných vo F.I.R sa z cca 150 mil. ton stavebného odpadu recykluje asi 60 %. V ostatných krajinách je podiel recyklácie najviac 15 %. Z celkového množstva odpadu vznikajúceho v SRN vo výške okolo 339,4 mil. ton roku 2004 pripadlo asi 200,7 mil. ton (asi 59 %) na minerálny odpad zo stavieb a búrania. Najväčší podiel so 128,3 mil. ton má z toho vyťažená zemina.

Z celkového objemu 50,5 mil. ton odpadu vznikajúceho z demolácie stavieb sa recyklovalo 31 mil. ton (≥ 61,6 %) a z 19,7 mil. ton materiálu vybúraného z vozoviek 18,4 mil. ton (čo je ≥ 93,4 %). Odpad zo staveniska vykazuje podiel recyklácie 5,3 % (0,1 mil. t); najväčší podiel – 1,4 mil. ton (73,4 %) sa ukladal na skládky. Stavebný odpad na báze sadry sa v množstve 74,8 % (210 000 t) uložil po ukončenej banskej činnosti a 560 ton (0,2 %) sa použilo pri výstavbe skládok; 70 000 ton (25 %) sa uložilo na skládky. Výkopová zemina sa použila prevažne pri stavbe zemných telies (68 mil. ton ≥ 53 %) a 28,3 mil. ton (22,1 %) použila priamo verejná správa. Recyklovalo sa 9,1 mil. ton (71 %) a pri budovaní skládok sa použilo 7,2 mil. ton (5,6 %). 15,7 mil. ton výkopovej zeminy (12,2 %) sa uložilo na skládky.

Súhrnom možno konštatovať, že pre minerálny stavebný odpad bez výkopovej zeminy vychádza miera zhodnotenia 91,4 %. Skladá sa z časti vyrábaných recyklovaných stavebných materiálov v množstve 58,7 mil. ton (29,3 %) a z priamo použitého materiálu v množstve 120,1 mil. ton (12,2 %). Z 5. správy o monitorovaní ARGE KWTB možno ďalej uviesť, že výkopová zemina a materiál z demolácie stavieb majú predpoklad na zvýšenie výroby recyklovaného stavebného materiálu.

Skladba odpadu

Stavebný odpad predstavuje zvyšky v podstate nového stavebného materiálu (napr. odrezky a poškodený materiál), ale aj obaly, materiály použité na stavbe a každý iný odpad bežne sa nachádzajúci na stavenisku. Aby bolo možné zabezpečiť vhodné pracovné postupy, materiál sa musí odobrať a separovať už na stavenisku. Toto je skutočne jediný možný spôsob, ako zabezpečiť vhodnú recykláciu. Minerálny materiál sa musí oddeliť v čistom stave. Nečistoty sa majú okamžite oddeliť. Zvyšný materiál, ktorý tvorí relatívne malý objem, sa skladuje oddelene v kontajneroch. Tab. 1 a schéma na obr. 1 udávajú niektoré predstavy o skladbe odpadu.

Obr. 1: Rozdelenie a spracovanie stavebného a demoličného odpadu

Inertný stavebný odpad predstavuje výnimočnú surovinu na výrobu nového kameniva. Podiel jednotlivých druhov minerálneho odpadu je uvedený na obr. 2. Recyklačné spoločnosti prísne sledujú vhodnosť takéhoto materiálu. Nečistoty sa oddeľujú v predstihu. Väčšina recyklačných stredísk používa špeciálne zariadenia na oddeľovanie nežiaduceho materiálu, ako sú napríklad kovy.

Nakladanie s odpadom sa chápe ako regulovaná činnosť, pri ktorej nejestvuje možnosť zbavenia sa povinnosti odpad zneškodniť alebo zhodnotiť v súlade so spôsobmi, ktoré platný právny poriadok pripúšťa. Oddelené súčasti odpadu sa potom drvia, čím sa môže vyrobiť nové kamenivo z asfaltovej drviny, z tehál, čistého betónu alebo ich zmesí. SaDO sa používa hlavne na výrobu zmiešaného kameniva, kameniva do betónu alebo do asfaltovej zmesi.

Obr. 2: Štatisticky zaznamenané množstvo minerálneho stavebného odpadu

Právne predpisy

Nejestvuje univerzálne použiteľná definícia pre odpad, ani pre vedľajší produkt. Závisí to od podmienok v tej-ktorej krajine a jej prístupu k tejto problematike. Čo je v niektorej krajine odpad, je v inej cennou surovinou. V krajinách EÚ sa používa táto všeobecná definícia odpadu: Odpad je akékoľvek neúčinné použitie zdrojov, vrátane odpadovej vody, energie, ale i času. Odpad je akákoľvek látka alebo predmet, ktoré sú nositeľmi znehodnotených materiálov navrhnutých, resp. určených na znehodnotenie.

V roku 2005 vydala Európska komisia svoju Tematickú stratégiu pre odpady. Jej konečným cieľom je rozvinúť Európu na Recyklačnú spoločnosť. Dôležitým faktorom bude revidovaná Rámcová smernica pre odpady. Poskytne skutočne rámec a detailné požiadavky, ktoré privedú Európu do Recyklačnej spoločnosti? Recyklačný priemysel má niekoľko obáv. Niektoré dôležité obavy spočívajú v tom, že:

• súčasný návrh Európskeho parlamentu a Európskeho zhromaždenia zaviedol definíciu „vedľajšieho výrobku”. Toto však neprispeje na recykláciu. Dodávateľ stavby môže tvrdiť, že jeho SaDO vzniká ako „vedľajší výrobok” z demolácie, a preto nie je odpadom;
• hierarchia odpadu sa musí dodržiavať a nie nahrádzať „úvahami o životnom cykle”. Naviac, hierarchia odpadu má rozlišovať medzi skutočným recyklovaním SaDO na recyklované kamenivo a „použitím” SaD odpadu pri rekultivácii pôdy;
• Rámcová smernica pre odpady má obsahovať ciele recyklácie pre SaDO;
• súčasná Smernica o skládkach sa má vhodne zaviesť vo všetkých členských krajinách a jej dodržiavanie sa má podporiť zákonom.

V oznámení Komisie z 27. mája 2003 k tematickej stratégii pre predchádzanie vzniku odpadu a jeho recykláciu sa uvádza, že je potrebné posúdiť existujúce vymedzenie pojmov zhodnocovanie a zneškodňovanie, vypracovať všeobecne uplatniteľné vymedzenie pojmu recyklácia a uskutočniť diskusiu o vymedzení pojmu odpad. Tieto podmienky boli čiastočne zohľadnené v novej Smernici Európskeho parlamentu a rady č. 2008/98/ES o odpade.

Stavebný odpad je z hľadiska európskeho práva atraktívny z niekoľkých dôvodov:

• predstavuje v priemere cca 33 % odpadu vyprodukovaného v členských štátoch EÚ,
• významný kvantitatívny podiel tvoria recyklovateľné a znovupoužiteľné zložky (napr. kamenité a pieskové frakcie),
• činnosti recyklácie a znovupoužitia šetria prírodné zdroje,
• predstavuje významný prvok v cenovej konkurencieschopnosti prevádzkovateľov v stavebnom priemysle.

Európska únia prijala niekoľko rámcových smerníc, ktorých cieľom je regulácia tokov odpadu a minimalizácia negatívnych vplyvov na životné prostredie:

I. Smernica č. 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.
II. Smernica č. 1999/31/ES o skládkach odpadu.
III. Smernica č. 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania živ. prostredia.
IV. Smernica č. 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.
V. Smernica č. 2010/75/ES o priemyselných emisiách.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice o odpadoch je odpadom „každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť.”

Pojem odpad okrem tzv. objektívneho znaku – t.j. najmä zaradenia odpadu v závislosti od jeho vlastností a toxicity v zmysle právnych predpisov katalogizácie odpadu, obsahuje zároveň tzv. subjektívny znak, zah<0x0155>ňajúci činnosť, úmysel alebo povinnosť zbaviť sa odpadu na strane toho, ktorý s odpadom nakladá, pričom sloveso „zbaviť sa”, ktoré môže predstavovať činnosť zberu, prepravy, skladovanie, úpravu ako aj zneškodňovanie, nemožno vykladať reštriktívnym spôsobom. V rámci toku odpadu od pôvodcu cez každého nasledujúceho držiteľa ide o regulované činnosti a teda neexistuje možnosť zbavenia sa povinnosti odpad zneškodniť alebo zhodnotiť v súlade so spôsobmi, ktoré platný právny poriadok pripúšťa.

V prípade, že sa recyklát využíva priamo pôvodcom odpadu, nie je podľa súčasne platnej legislatívy potrebné vykonať žiadne opatrenia v zmysle Zákona o odpadoch, nakoľko tento materiál nenapĺňa definíciu odpadu. Pri deklarácii recyklátu ako odpadu sa na jednej strane na vzniknutý recyklát nevzťahuje Zákon o odpadoch a na druhej strane má odberateľ takéhoto recyklátu (hoci aj preukázateľne bez škodlivých vlastností v zmysle vyhlášky) podľa Zákona o odpadoch jednoznačnú povinnosť získať súhlas krajského úradu k nakladaniu s odpadom. Toto sa však dá vyriešiť zavedením a definíciou nového pojmu „vedľajší výrobok” (angl. byproduct, definovaný ako látka alebo predmet vzniknutý pri výrobnom procese, ktorého prvotným cieľom nie je výroba tohto predmetu), ktorý je zavedený v Smernici 98.

Novelizovaná rámcová smernica o odpade, uverejnená v úradnom vestníku EÚ z 22. 11. 2008, je novým právnym podkladom pre recyklačné a odpadové hospodárstvo orientované do budúcnosti. Nová je okrem iného päťmiestna hierarchia odpadu: – predchádzanie vzniku odpadu, – znovupoužitie (výrobky alebo ich časti, ktoré nie sú odpadom a znovu sa použijú na pôvodný účel), – recyklácia (úprava vznikajúceho odpadu na výrobky, materiály alebo látky, aby sa znova zhodnotili na pôvodný alebo iný účel), – využitie, – odstránenie. Nová smernica posilňuje prioritný cieľ odpadovej politiky, predchádzať vzniku odpadu pomocou nových nástrojov, ako je zodpovednosť za výrobok a programy zabraňovania vzniku odpadu. Posilňuje sa zhodnotenie odpadu (recyklácia) tak, že sa pre určité druhy odpadu stanovuje povinnosť odstraňovania a limity recyklácie. Pre stavebný odpad je do roku 2020 stanovená kvóta recyklácie 70 %.

(Pokračování v dalším čísle.)